Bloghttp://smutnicka.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskAko blázna s novým autom zrazili na kolená (smutnicka)Konečne nadišiel ten deň. Už som sa ho nevedela dočkať. Pán z autopredajne mi volal, že moje fungl nové autíčko konečne dorazilo. A čaká už len na mňa. S radosťou som nasadla na autobus a išla si poň. Autobus bol plný na prasknutie, cestovala som na spôsob sardinky. Natlačená na dverách, zhluk tiel okolo mňa sa na mňa tlačil, až som mala strach, že vytlačím dvere a vypadnem von. Dobrá nálada ma napriek tomu neopúšťala. Celú hodinu, čo som cestovala som si stále dokola opakovala: "posledný krát, toto je posledný krát čo takto cestujem!"Wed, 11 Dec 2013 12:05:40 +0100http://smutnicka.blog.sme.sk/c/344373/Ako-blazna-s-novym-autom-zrazili-na-kolena.html?ref=rssNa druhom brehu rieky (vyhýbavá porucha osobnosti) (smutnicka)„Je mi to veľmi ľúto pani Smutnická, ale všetko nasvedčuje tomu, že vaša Anička trpí autizmom.“ Detská psychologička sa s ľútosťou a pochopením pozrela na Martinu Smutnickú a tej sa tvár skrivila od hrôzy. „Och bože, to snáď nie, to je strašná diagnóza, nemôže to byť niečo iné? Čo budeme robiť?“ „No, zatiaľ si tým nie sme úplne stopercentne istí, ale bohužiaľ, má všetky znaky autizmu. Nespolupracuje s ostatnými, nehrá sa so žiadnymi deťmi v škôlke, s nikým nekomunikuje, nedokáže povedať dokonca ani jedno slovo, neudržuje očný kontakt. Najradšej je sama, hrá sa sama, ak sa k nej chce niekto pridať, odmieta ho. Fyzický dotyk je jej vyslovene nepríjemný.“Fri, 06 Dec 2013 15:52:28 +0100http://smutnicka.blog.sme.sk/c/344045/Na-druhom-brehu-rieky-vyhybava-porucha-osobnosti.html?ref=rssList priateľke (smutnicka)Ahoj Lenka. Keď čítam tvoje riadky, tvoje myšlienky, s ktorými sa mi zdôveruješ, mám pocit, že sa pozerám do zrkadla svojej vlastnej duše. Je to až neuveriteľné, aké je naše zmýšľanie rovnaké, či veľmi podobné. Však vlastne bodaj by nie, keď máme rovnakú diagnózu. Vyhýbavú poruchu osobnosti. Som rada, že sme sa našli, tebe sa môžem zdôveriť s vecami, ktoré nemôžem povedať nikomu inému. Lebo nikto by to nepochopil. Oni už aj tak vedia že som blázon, aspoň tí, ktorí ma bližšie poznajú, pred tými ostatnými sa to snažím utajiť. Ale keby videli celú skutočnosť, všetko to, čo sa mi odohráva v hlave, asi by boli zhrození.Thu, 28 Nov 2013 15:25:44 +0100http://smutnicka.blog.sme.sk/c/343401/List-priatelke.html?ref=rssMoja rodina (smutnicka)Keď som už bola dospelá, rozhodla sa moja mama strhnúť v mojej bývalej detskej izbičke tapety a steny vymaľovať. Po strhnutí tapiet som zostala zarazená. Odkryl sa obrázok šteniatka s obrovskými smutnými očami. Mama mi vraví, že ten plagát som si vybrala sama, keď som bola ešte veľmi malá, vzali ma do obchodu nech si vyberiem nejaký obrázok na stenu a ja som chcela len tento, žiaden iný. Áno, na čosi také som si hmlisto spomínala, ale bolo to už tak dávno. Už som si vôbec nepamätala, že to šteniatko malo tak strašne smutné oči.Sat, 10 Aug 2013 17:31:43 +0200http://smutnicka.blog.sme.sk/c/334626/Moja-rodina.html?ref=rssSpomienky (smutnicka)Rozbehol sa za mnou. Vedela som, čo bude nasledovať. V panike som sa rozbehla do kuchyne a vyskočila na lavicu, zabehla do rohu, ale ďalej som nemala kam ujsť. Dobehol ku mne, chytil ma za nohu a trhol. Moje nohy vyleteli do vzduchu a ja som letela k zemi. Posledné, čo som si stihla uvedomiť bolo, že chrbtom dopadnem na roh lavice. Zlomí mi to chrbticu, som mŕtva, zabije ma.Thu, 01 Aug 2013 23:30:44 +0200http://smutnicka.blog.sme.sk/c/334312/Spomienky.html?ref=rss